Bokami Západných Tatier 2011

                                                                                         Viac Fotografií a video a výsledky: Skialpfest,  J.Kirdaj, M.Rusina

   „Plesk“, až sa zaprášilo z pukanice 4- metrového biča. Tak ako po stáročia naši predkovia vyháňali statok na pašu do „bokov“, tak aj prvý aprílový víkend pleskot biča odštartoval 4. ročník skialpinistických pretekov „Bokami“ Západných Tatier.

A keďže pod lampou býva najväčšia tma a ľudia často vedia lepšie čo sa deje vo svete, ako to čo sa odohráva priamo pod ich nosom, začnem od Adama. Čo vlastne skialpinizmus je. Aj keď predpokladám, že to ľudia spod Západných Tatier, kolísky pretekového skialpinizmu na slovensku, vedia. Skialpinizmus je šport pre ľudí, ktorí majú radi slobodu, ale vedia sa riadiť zákonmi, zákonmi hôr. Je to kombinácia vysokohorskej turistiky- alpinizmu, horolezectva a extrémneho lyžovania. Skialpinistické preteky sa začali organizovať v bývalom Československu, v našej doline to bolo presne v roku 1992, kedy sme poriadali I.ročník Rallye Červenec. Z týchto pretekov vyšlo veľa chlapcov – skialpinistov, ktorí reprezentovali náš oddiel JAMES Bobrovec ako aj našu obec. V úplných začiatkoch bol priekopníkom tohoto športu Jozef Rusina /Heli/, spolu s Jurajom Gondom.

Neskôr v deväťdesiatych rokoch prišiel čas Zdena Danku a Milana Madaja. Práve Milan reprezentoval náš oddiel za hranicami Slovenska a Európy a môžeme povedať, že do dnešného dňa sa umiestňuje na prvých miestach, či už v skialpinizme alebo vysokohorských behoch. Popri ňom v tej dobe reprezentovali náš oddiel  Julo Kello, Maroš Rusina, Braňo Lisý, neskôr Mišo, Juro a Maťo Dankovci, Martin a Lukáš Triznovci a v súčasnosti nastáva veľký „bum“ mladých chlapcov a dievčat : Tomáš Kúcik, Jakub Mikuláš, Paľo Krajčí, Ľubo Blcha, Andrej Škovrán, Simona Triznová-Miška Danková a popri nich sa už formuje veľa „skialpinistických lastovičiek“.

Úspešný skialpinista-pretekár musí byť veľmi všestranný. Musí byť atlétom vytrvalcom a zároveň šprintérom, výborným lyžiarom, musí mať zvládnuté prvky lezenia, vedieť čítať terén, poznať čo najviac o lavínach, v prípade potreby vedieť pomôcť kamarátovi v núdzi a popri tom všetkom chrániť prírodu.  Pretekári počas súťaže absolvujú vopred určenú trať pozostávajúcu z výšľapov na stúpacích pásoch, na pešo - miestami na mačkách, niekedy krátke zlanenia, zjazdy na lyžiach. Meria sa štart – cieľ.

Aj športové dianie ovplyvňujú peniaze. A v snahe príblížiť skialpinizmus pozornosti medií, sponzorom, širokej verejnosti a oku svetového olympijského výboru je tendencia presmerovať skialpinistické preteky z „divokej prírody“ na dostupnejšie miesta a na zjazdovky. A to niekedy uberá tomuto športu na kráse. Preto pred 5-6 rokmi sadlo pár zanietených ľudí od nás a od susedov /Žiar a Zuberec/ a povedalo si: “Každý z nás úspešne organizuje už roky skialpinistické preteky v tej svojej doline. Ale sú zákutia, do ktorých sa počas jedného dňa súťažiaci dostať nemôžu, lebo sú ďaleko, nedostupné. A tak v dobe, keď sa všetci delia, my sa spojme, a urobme spolu jedny ťažké, trojdňové preteky. Takú stredoeurópsku Piera Mentu (ťažké 4-dňové skialppreteky vo francúzkych alpách- taká skialpová Tour de France).  A „poženieme“ ich po stopách našich starých otcov „bokami“ Západných Tatier. A tak vznikli preteky, ktoré nemajú obdobu v strednej európe svojou technickou ani fyzickou náročnosťou. Napriek tomu počet pretekárov každoročne stúpa. A sú to skialpinisti zo Žiarskej doliny, Bobrovca a Zubereca, čo majú v tom prsty.

Tento apríl sa konal už štvtý ročník. A v čom je iný tento pretek od ostatných súťaží? Denné prevýšenie býva väčšie, často cez 2000m, pretek je trojdňový a súťažia dvojice ( hlavne pre bezpečnosť, ale preverí to aj tímového ducha ). Trate vedú bežným lyžiarom nedostupným terénom, a pokiaľ to podmienky dovoľujú, bývajú zakomponované aj prvky alpinizmu a lezenia. A hlavne spája nás, ľudí spod Západných Tatier, ktorí majú radi hory a tento šport a nerobí im zaťažko zobrať si niekoľko dní dovolenky aby mohli mrznúť často vo víchrici nieľko hodín bez nároku na akúkoľvek hmotnú odmenu. Za to im patrí veľká vďaka.

 Tento rok si trať tohto preteku trúflo absolvovať zatiaľ rekordných 66 pretekárov z 3 krajín, vrátane 9 žien. Počet pretekárov každoročne pravidlene stúpa o 3-5 dvojíc bez ohľadu na počasie. V piatok ráno sa vyštartovalo za daždivého počasia  od autobusovej otočky v ústí Žiaskej doliny. Po snehu ani chýru, ani slychu. Pohľad na toľko pretekárov s lyžami na chrbtoch po členky v blate bol naozaj hodný aktuálneho dátumu – 1.apríla.  Až po pásmo kosodreviny sa išlo napešo. Odtiaľ už na lyžiach na Ráztoku (1948 m n.m.), cez Jalovecké sedlo na Príslop (2142 m n.m.). Odtiaľ sa lyžovalo strmím Kubovým žľabom po fixe /lane/ až na Terasu nad Žiarskou chatou (1600 m n.m.). Pre orientáciu prvej dvojci tých 1500 výškových metrov trvalo 1h30min. Druhý deň, už za lepšieho počasia, sa išlo zo Žiarskej chaty do Smutného sedla, ďalej hrebeňom na mačkách až na Prvú kopu, nasledoval zjazd na spomínanú Terasu, potom výšľap na Hrubú kopu (2166 m n.m.), opať zjazd na Terasu, výšľap na Baníkovskú ihlu (2100 m n.m.) na mačkách, zjazd do Baníkovského kotla a výšľap Ypsilonom /čakan + mačky/ na Baníkov (2178 m n.m.) cez zaistené fixy. Zjazd na lyžiach bol cez Baníkovské sedlo dole na Oravu. Túto sobotňajšiu etapu s prevýšením 2100 m, ktorá by smrteľníkovi trvala 2 dni, prvá dvojca absolvovala za 2h35min. V nedeĺu išla trať z Oravy cez Baníkovské sedlo, Spálenú a Baníkov spať do našej doliny a nebola o nič menej náročná. Tretí deň už všetci cítili v nohách. Vyhral každý, kto prišiel do cieľa. Celková dĺžka tratí: 41,5 km, prevýšenie: 5 300 m.

"Krásne prostredie /veď skúsil by sa niekto sťažovať/ a kvalitne pripravený pretek, určite prídeme aj o rok", tak znelo z úst všetkých pretekárov.   

   Ďakujeme za možnosť prejsť aj po našej urbárskej pôde, ako aj za podporu zo strany obcí Žiar, Smrečany, Bobrovec, Zuberec (už každý vie akou mierou pomohol a aké sú jeho možnosti podporiť prezentáciu obce na športovom podujatí takéhoto rozsahu), ďakujeme sponzorom, horskej službe, Západným Tatrám / že nás prijali/  a ... / prepáčte, určite na niekoho dôležitého zabudnem/ a hlavne vďaka „tomu hore“, že sa nikomu nič zlé nestalo. Pretekári, organizátori aj diváci sa tešia na ďalší ročník.

Michal Honko , Martin Rusina