Navigácia

Obsah

História obce

 

Bobrovec patrí medzi najstaršie obce Liptova. Písomné doklady o obci sa zachovali len z 13. storočia. V dobe Veľkej Moravy vznikali obce, ktoré údajne dostávali pomenovanie podľa zvierat a stromov. Dôkazom sú aj archeologické vykopávky na Hav ránku. Tak aj Bobrovec dostal pomenovanie podľa bobra, ktorý hojne žil v Jaloveckom potoku.

bobrovec_letecka

Bobrovec leží v Liptovskej kotline medzi Západnými a Nízkymi Tatrami v nadmorskej výške 640 m n. m. Údolie, v ktorom sa rozprestiera, vzniklo činnosťou Jaloveckého potoka. V minulosti jeho mohutnejší tok využívali mlyny a rybári. 

Z chotára obce panovníci vyčleňovali určité územia na založenie susedných obcí výsadnými listinami. Stavby spolu s kostolom boli výlučne drevené, preto ich ľahko nivočili požiare.

Bobrovec mal už v minulosti významné postavenie. Bol kráľovským, neskôr slobodným mestom s právom trhov a mestskými artikulami. Ich základom bolo Magdeburské právo. Bobrovec vlastnil aj niektoré znaky mesta. Boli to pečať, pranier a cechy. Obyvateľstvo sa zväčša zamestnávalo remeselníctvom, obchodom a povozníctvom.

KostolNa prelome 15. a 16. storočia sa staval kamenný kostol v gotickom slohu. Súdi sa to podľa letopočtu 1527 na kostolnom zvone. Pôvodný kostol bol zasvätený Sv. krížu, ktorý sa symbolicky vyníma nad oltárom. O stavbe dnešného kostola sa nezachovalo veľa podrobností. Prestavby sa ujal mikulášsky murár Jakub Drahný. V 17. storočí sa Bobrovec na istý čas stal sídlom Liptovskej župy. A práve vtedy sa prestaval aj pôvodný gotický kostol na barokový. Nový chrám Sv. Juraja bol a je dodnes dominantnou stavbou obce. 

Najstaršou svetskou stavbou bola prvá škola s učiteľsko kantorským bytom a fara. K najstarším budovám patrí aj vtedajšia mestská sporiteľňa.

Bobrovec už v minulosti značne poznačila nielen reformácia v roku 1563, ale aj rekatolizácia, ktorá vytrhla obec z vyše 100-ročnej rozdvojenosti na protestantov a katolíkov. V roku 1851 obec kruto zasiahol mor i cholera, ktorej podľahlo 158 obyvateľov. Vtedajší správca farnosti Peter Árvay zriadil v kostole lazaret. Bobrovec skúšal aj rozsiahly požiar v roku 1899, ktorý zničil temer pol obce.

Bobrovec vlastní aj viaceré pamiatky cechových majstrov. Tesársky zanechal stĺp Sv. Jozefa, muzikantský kaplnku Sv. Kríža s harfou.

Murársky cech daroval kostolu pozlátené svietniky. Odchovanci tohto cechu chodili za prácou až do Budapešti. Tam si utvárali vlastné kultúrne spolky. Touto činnosťou sa prezen¬tovali aj doma v rodnej obci. Hrávali divadlá a vzdelávali sa.

Dôležité letopočty:

1231 - Prvá písomná zmienka o Bobrovci. Je to výsadná listina kráľa Ondreja II.,
v ktorej udeľuje šesť popluží zeme vykrojenej z bobroveckého chotára. 
1288 - Kráľ Ladislav IV. župana Bogomíra potvrdil za bobroveckého Šľachtica. 
1310 - Bobrovec nadobudol právo trhov. 
1392 - Pečať s legendou: Sigillum Ubs Majoris Bobrocz 1392. 
1482 - Výsadná listina obnovená kráľom Matejom. V nej Rudolf II. uvádza
Bobrovec ako naše mesto. 
1527 - Letopočet odliaty na starom zvone z veže kostola sv. Juraja. To zachránilo
zvon pred roztavením v I. svetovej vojne. 
1718 - Bol založený tesársky (cermonánsky) cech. 
1740 - Založenie murárskeho cechu. 
1767 - Založenie muzikantského cechu -jediného na Slovensku. 
1778 - Dokončená stavba nového chrámu Sv. Juraja. 
1830 - Prvá Škola s nepovinnou školskou dochádzkou. 
1840 - Založenie spolku striezlivosti - prvý na Slovensku, založil ho farár Peter Árvay. 
1849 - Zmeny v držbe pôdy - vznik urbáru. 
1851 - V obci zúrila cholera. 
1853 - V obci pôsobil maliar a sochár Jozef Božetech Klemens. 
1861 - Pečať s legendou: Szabadalmas város - výsadné mesto. 
1875 - Založenie mestskej sporiteľne. 
1882 - Bol založený hasičský zbor. 
1888 - Založenie dychovej hudby. 
1895 - Zahraté prvé svetské divadlo - Šenk pálenčený. 
1895 - Založenie Potravného družstva. 
1896 - Postavenie tehelne. 
1899 - Vypukol veľký požiar. 
1919 - Založená obecná knižnica. 
1920 - Založený spolok Občianska beseda. 
1921 - Založený Kultúmo-vzdelávací spolok Orol. 
1930 - Elektrifikácia obce. 
1933 - Založená telovýchovná jednota. 
1945 - Oslobodenie obce (4.4.1945). 
1952 - Postavená budova MNV - obecný úrad. 
1963 - Dokončená stavba novej základnej školy. 
1971 - Otvorenie turistickej chaty v Červenci 
1974 - Vybudovanie športového areálu ŠK (1967 - 1974). 
1979 - Vybudovanie telocvične. 
1986 - Postavený dom smútku. 
1995 - Prístavba kultúrneho domu. 
1999 - Rekonštrukcia kostola sv. Juraja. 
2006 - Rekonštrukcia a prístavba kultúrneho domu 
2009 - Rekonštrukcia kostolných zvonov a organa