Navigácia

Obsah

Cechy v obci

 

MURÁRSKY CECH

 

Murársky cech v Bobrovci sa zachoval aj po zrušení cechov v Uhorsku. Nebol už ako cech odborný, ale ako dobročinný podporný spolok. Jeho poslaním bolo podporiť rodinu zomrelého člena. Posledným cechmajstrom bol J.Bacúr.

Okrem náboženských úkonov cech usporadúval každý druhý rok fašiangovú rodinnú zábavu spojenú s alegorickým sprievodom. Sprievod pozostával len s mužov. V čele kráčali dvaja mládenci a niesli obraz sv. Rocha – patróna cechu. Z obrazu splývali dve dlhé stuhy. Za nimi kráčali zasa dvaja mládenci, nesúci na pleciach drevenú skrinku zvanú „ Archa úmluvy“. Bola to vlastne cechová truhlica a v nej uložené všetky doklady cechového života od jeho vzniku. Tretia niesla zelenú ozdobu podobnú zelenému stromčeku zvanú „Puša“, ktorá predstavovala symbol murárskeho remesla a bola ocechyvešaná všetkými riadmi, ktorými murár pracoval. Potom nasledovala v radoch mladá murárska generácia, za nimi hudba a koniec alegorického sprievodu tvorili starci – murársky veteráni. Sprievod prešiel celou dedinou a napokon vošiel do pripravenej miestnosti – sály v obecnom hostinci. Nasledovala zábava s večerou, na ktorej sa zúčastnili príslušníci každého člena. Tancovali sa murárske tance, ktoré odkukali murári v Pešti – Radovec, Štvorilka, Vankúšovec aj Kútový.

  Radovec                           Štvorilka                        Vankúškovec                Kútová

Radovec  Štvorilka  Vankúškovec Kútová

 

MUZIKANTSKÝ CECH

 

Muzikantský cech založili v Bobrovci dňa 26. apríla 1767. Bol prvý na Slovensku. Svoj spolok pomenovali „Bratstvom – Cechom – Poriadkom“. Bratstvo malo popri stavovskom poslaní aj poslanie sociálne. Ustanovili si a spísali 15 artikúl, knihu nazvali „Protokolum artikulárnym“.V Bobrovci účinkoval ako člen cechu hudobný skladateľ Potocký. Sláčiková kapela bobroveckého bratstva bola povestná a vyhľadávaná. Najdlhšie, až 40 rokov, bol cechmajstrom Ján Blahunka.

V období rokov 1890 – 1910 boli v Bobrovci dva hudobné sláčikové súbory. Jeden tvorili starí hudobníci, ako pokračovatelia bývalého cechu. Druhý pozostával z príslušníkov mladej generácie a to z murárov. Starí hudobníci účinkovali iba do prvej svetovej vojny. Poslednými členmi sláčikovej muziky boli Rudolf Žila, Štefan Mašura a Michal Tomko. Hrávali aj tanečnému súboru Iskrička.

V roku 1888 vznikol tretí súbor a to dychový. Členmi tohto súboru boli tesári. Dychový súbor si získal pekné meno a obnovil aj cechové tradície. Trval do vypuknutia druhej svetovej vojny. Po nej ho od základu zorganizoval profesor Jozef Kubala. Hudobná tradícia sa v Bobrovci udržiava dodnes. Pamiatkou na muzikantský cech je kaplnka pri pošte, v ktorej bola socha kráľa Dávida, ako hrá na harfe.

muzikantsky cech Zľava: Rudolf Žilla (primáš), Michal Tomko (kontráš), Jozef Mašura (kontrabas), Štefan Mašura (cimbal)  

 

 

Bobrovecke hory

Bobrovecké hory.mp3