Navigácia

Obsah

Západné Tatry

Kniha Divočina pod Salatínom - pdf verza

Tatranský národný park 


zapadne-tatry-01Pri návšteve Tatranského národného parku Vás prosíme o dodržiavanie podmienok ochrany prírody. 
Tatry predstavujú jdinečný vysokohorský ľadovcový reliéf, najvyššie horstvo Karpatského oblúka, s najväčším počtom endemitov Karpát. 
Vyhlásený: 18. decembra 1948 
Výmera: 73 800 ha, ochranné pásmo 30 703 ha 
Biodiverzita 
Rastlinstvo: 1300 druhov cievnatých rastlín, z toho 
37 druhov tatranských endemitov 
41 západokarpatských endemitov 
57 karpatských endemitov 
Živočístvo: 115 druhov vtákov 
42 druhov cicavcov 
8 druhov plazov 
3 druhy obojživeľníkov 

Komplex Jaloveckej doliny sa vyznačuje svojou jedinečnosťou, tým ,že predstavuje temer ucelenú vzorku flóry a fauny Tatranského národného parku. 


Turizmus v Západných Tatrách

Začneme príchodom z Lipt.Mikuláša pod Bobroveckú Vápenicu, kde túry začínajú. Vyberieme sa modrou značkou po asfaltovej ceste, popri starom kameňolome a napájame sa na lesný chodník. Ten sa po čase napája na lesnú cestu až prídete ku odpočívadlu pod Babkami. Tu sa môžete rozhodnúť a zvoliť si trasu, buď zelenou značkou smerom na Babky a pokračovať hrebeňom, alebo ďalej pokračovať po modrej smerom do Červenca ku Chate pod Náružím. 1.varianta smerom na Babky je veľmi pekná. Od odpočívadla sa po chvíli dostanete nad pásmo lesa ku starej rozpadnutej kolibke. Vrchol Babiek /1566/ vám poskytne krásny výhľad na Liptov - Liptovskú Maru - známe kúpelné stredisko Aquapark, ale aj na hrebeň Západných Tatier. Z Babiek pokračujete hôľnym hrebeňom cez Malú Kopu na vrch Ostrô /1764/. Vľavo sa nám naskytá pohľad na Oravu, vpravo pod nami je Bobrovecká dolina a pohľad na panorámu Baníkova. Pokračujeme popod Malé Ostré na vápencový Sivý vrch /1805/, ktorý je najvyšším bodom krasového územia, ktoré je prechodom medzi žulou (Tatry) a vápencom (Chočské vrchy). Severná časť masívu je Národná prírodná rezervácia (NPR) Sivý vrch. Masív vrchu opäť poskytuje krásny kruhový rozhľad na krajinu Liptova (juh), Oravy (sever) a časti Západných Tatier (východ). Za priaznivých podmienok vidieť Malú Fatru - Rozsutce (západ), Veľkú Fatru (juhozápad), Babiu horu + Pilsko + priehradu Orava (sever) a na juhu Nízke Tatry. Na juhozápad pod nami vidíme hlbokú a divokú Suchú dolinu, ktorá je v pásme 5.stupňa ochrany. Zo Sivého zostúpime do sedla Pálenica a pokračujeme na vrch Brestová /1903/, ktorá spája Liptov s Oravou a môžete zísť Salatínskou dolinou do Zuberca. 


Flóra 

zapadne-tatry-02V TANAPe je sústredené množstvo chránených, vzácnych a ohrozených rastlinných druhov a väčšia časť západokarpadských endemitov. Viacero rastlín má na území TANAPu jediné miesto výskytu na Slovensku, prípadne aj v celých Západných Karpatoch. Zachovalo sa tu množstvo glaciálnych reliktov, niektoré z nich na súčasnej južnej hranici svojho areálu.

Pre zachovanie tohto rastlinného bohatstva je nevyhnutné zabezpečiť jeho ochranu. Pomôcť prežiť týmto klenotom hôr môže však každý návštevník TANAPu svojim správaním a disciplinovaným pohybom v teréne. Vlastne k tomu stačí dodržiavanie návštevného poriadku. Odmenou pre každého z nás bude pohľad na rozkvitnuté horské lúky a nezabudnuteľné zážitky, ktoré si donesieme domov. Tie nám ostanú, kým odtrhnuté kvety zvädnú navždy.

 

Mikoflóra

Návštevníkom lesa už väčšinou nestačí iba samoúčelný pobyt v ňom, ale živo sa zaujíma o život v prírode. V tejto súvislosti možno pozorovať aj zvýšený záujem o huby a o ich zbieranie. Na Slovensku rastie približne 4500 druhov vyšších húb. Hubami si každoročne spôsobujeme veľké škody na zdraví. Treba mať neustále na zreteli, že nie všetky huby sú jedlé.


Fauna 

Kamzík vrchovský tatranský /Rupicapra rupicapra tatrica, Blahout 1971/ 


zapadne-tatry-03Kamzíky žijú od poslednej doby ľadovej v na Slovensku pôvodne v Západných, Vysokých a Belianskych Tatrách. Je to najsevernejšia populácia kamzíka v Európe. 
Kamzík vrchovský tatranský/Rupicapra, rupicapra, tatrica/, po viac ako desaťtisícročnej izolácii vytvoril samostatný poddruh kamzíka, čo potvrdili aj analýzy DNA. 
Komplex Jaloveckej doliny je najzápadnejším výskytom kamzíka v Tatrách. V minulosti sa vyznačoval hojným výskytom kamzíkov. Potvrdzuje to aj fakt, že tu boli dva poľovné revíry na kamzíkov. 


zapadne-tatry-04Činitele vplývajúce negatívne na populáciu kamzíkov na území TANAP-u: 
- globálne znečistenie a zmeny klímy 
- krajne nepriaznivé počasie, najmä v období rodenia mláďat 
- zhoršovanie kvality potravy 
- tlak predátorov najmä rysa, vlka, orla 
- vyrušovanie/ športové aktivity v horách, bivakovanie, vrtuľník atdˇ./ 
- pytliactvo 

Aj keď kamzík sa celoročne chráni, je kriticky ohrozeným druhom. 



Medveď hnedý/Ursus arctos/ 


zapadne-tatry-05Vo všeobecnosti sa ľudia medveďov boja. Napriek tejto predstave o medveďovi ako nebezpečnej šelme je to plaché zviera, ktoré sa stretnutiam s človekom vyhýba. 
Aj keď je medveď počas roka samotár, v tej istej oblasti obyčajne sa vyskytuje viac medveďov. Dospelý samec môže vážiť 200 – 350 kg, samice sú asi o tretinu menšie. 
Z brlohu vychádzajú vo februári až apríli v závislosti od dostatku potravy, počasia a charakteru lokality. Samica v brlohu počas zimného spánku môže porodiť 1 – 4 mláďatá. Pária sa koncom jari. Sú všežravce a ich jedálny lístok sa počas roka mení podľa toho, ako postupne nachádzajú stále iné zdroje potravy. V jeseni zintenzívňujú prijímanie potravy kvôli príprave na zimný spánok. Do brlohu sa ukladajú v novembri až decembri. 
Je celoročne chráneným druhom. 



Orol skalný /Aquila chrysaëtos/ 


zapadne-tatry-06Orol skalný patrí medzi vrcholových predátorov s dôležitým významom v ekosystémoch. V prírode nemá prakticky prirodzených nepriateľov okrem človeka. Orol skalný je jedným z 11 druhov orlov žijúcich na svete. Je najväčším predstaviteľom druhu. Samec váži od 2900 g – 4500 g a väčšia samica od 3800 g – 6600 g, rozpätie krídel majú od 190 cm – 240 cm. 
V súčasnosti sa vyskytuje hlavne horských oblastiach od nadmorskej výšky 800 m n. m. Na lov tak i na hniezdenie si vyberá ťažko prístupné terény v málo človekom rušených oblastiach. 
Živí sa predovšetkým cicavcami a vtákmi, občas hadmi, sporadicky rybami a hmyzom. Preferuje malé zvieratá, alebo zvieratá strednej veľkosti, ako sú zajace, mláďatá líšky, srnčatá, kamzíčatá, svište, kuny, lasice a podobne. V zime hlavnou súčasťou potravy sú zdochliny. 
Orol skalný po prvý krát pristupuje k rozmnožovaniu v 4 – 6 roku života. Dožije sa do 100 rokov. Hniezdiace páry žijú spolu trvale počas celého života. U mláďat sa vyskytuje kainizmus, pri ktorom je staršie mláďa veľmi agresívne vo vzťahu k mladšiemu súrodencovi a ďobaním ho zvyčajne usmrtí. 
Orol skalný je chráneným druhom. 



Svišť vrchovský tatranský /Marmota marmota L. latirostris Kratochvíl 1961/ 


zapadne-tatry-07Z fosílnych nálezov a historických záznamov písomne doložených, len od začiatku 19. storočia, vyplýva, že svišť v TANAPe je autochtónnym druhom, ktorý sa vyvíjal v tatranských podmienkach izolovane od alpských populácií, od chladnejších období pleistocénu. Preto vznikla domnienka, že môže ísť o samostatnú geografickú rasu. Taxonomické hodnotenie prvýkrát uskutočnil prof. Dr. Kratochvíl z Brna. Na základe materiálu odlovených jedincov určila sa potom nová geografická rasa tatranských svišťov: svišť vrchovský tatranský – Marmota marmota L. latirostris Kratochvíl 1961. 
Výstražné pískanie a zápasnícke súboje svišťov dávajú po celé leto nad hornou hranicou lesa Tatrám osobitý kolorit. Zimu svište prespia v rodinách hlboko vo svojich norách. Ich dlhý a tvrdý spánok trvá šesť mesiacov. 
Nebezpečenstvo svišťovi hrozí: 
- prirodzené: orol, líška a rys 
- antropické: predimenzovaná návštevnosť, športové aktivity, paragliding, helikoptéry, pytliactvo, zber lesných plodov, výstavba športových zariadení 
- antropogénne: kontaminácia cudzorodými látkami 
Svišť je celoročne chránený a patrí medzi ohrozené druhy.