História

Bobrovec patrí medzi najstaršie obce Liptova. Písomné doklady o obci sa zachovali len z 13. storočia. V dobe Veľkej Moravy vznikali obce, ktoré údajne dostávali pomenovanie podľa zvierat a stromov. Dôkazom sú aj archeologické vykopávky na Hav ránku. Tak aj Bobrovec dostal pomenovanie podľa bobra, ktorý hojne žil v Jaloveckom potoku.

Bobrovec leží v Liptovskej kotline medzi Západnými a Nízkymi Tatrami v nadmorskej výške 640 m n. m. Údolie, v ktorom sa rozprestiera, vzniklo činnosťou Jaloveckého potoka. V minulosti jeho mohutnejší tok využívali mlyny a rybári. 

Z chotára obce panovníci vyčleňovali určité územia na založenie susedných obcí výsadnými listinami. Stavby spolu s kostolom boli výlučne drevené, preto ich ľahko nivočili požiare.

Napriek tomu, že najstaršia písomná zmienka o obci sa zachovala až v listine Ondreja II. z roku 1231, predpokladá sa skoršie osídlenie tejto lokality. Trhové právo získal už v roku 1310 a najstaršia pečať s legendou Sigillum Ubs Majoris Bobrocz 1392 pochádza už z roku 1392. Mestské artikuly, vychádzajúce z Magdeburského práva poukazujú na významné postavenie Bobrovca, ktorý mal viaceré znaky mesta, ako pečať, pranier a cechy. Mestský štatút uvádza aj listina kráľa Mateja z roku 1482. Typickým zamestnaním obyvateľstva v stredoveku bolo remeselníctvo, obchod a povozníctvo.

Na prelome 15. a 16. storočia sa staval kamenný kostol v gotickom slohu. Súdi sa to podľa letopočtu 1527 na kostolnom zvone. Pôvodný kostol bol zasvätený Sv. krížu, ktorý sa symbolicky vyníma nad oltárom. O stavbe dnešného kostola sa nezachovalo veľa podrobností. Prestavby sa ujal mikulášsky murár Jakub Drahný. V 17. storočí sa Bobrovec na istý čas stal sídlom Liptovskej župy. A práve vtedy sa prestaval aj pôvodný gotický kostol na barokový. Nový chrám Sv. Juraja bol a je dodnes dominantnou stavbou obce. 

Najstaršou svetskou stavbou bola prvá škola s učiteľsko kantorským bytom a fara. K najstarším budovám patrí aj vtedajšia mestská sporiteľňa.

Bobrovec už v minulosti značne poznačila nielen reformácia v roku 1563, ale aj rekatolizácia, ktorá vytrhla obec z vyše 100-ročnej rozdvojenosti na protestantov a katolíkov. V roku 1851 obec kruto zasiahol mor i cholera, ktorej podľahlo 158 obyvateľov. Vtedajší správca farnosti Peter Árvay zriadil v kostole lazaret. Bobrovec skúšal aj rozsiahly požiar v roku 1899, ktorý zničil temer pol obce.

Bobrovec vlastní aj viaceré pamiatky cechových majstrov. Tesársky zanechal stĺp Sv. Jozefa, muzikantský kaplnku Sv. Kríža s harfou.

Murársky cech daroval kostolu pozlátené svietniky. Odchovanci tohto cechu chodili za prácou až do Budapešti. Tam si utvárali vlastné kultúrne spolky. Touto činnosťou sa prezen¬tovali aj doma v rodnej obci. Hrávali divadlá a vzdelávali sa.

Dôležité letopočty:

• 1231 - Prvá písomná zmienka o Bobrovci. Je to výsadná listina kráľa Ondreja II., v ktorej udeľuje šesť popluží zeme vykrojenej z bobroveckého chotára. 
• 1288 - Kráľ Ladislav IV. župana Bogomíra potvrdil za bobroveckého Šľachtica. 
• 1310 - Bobrovec nadobudol právo trhov. 
• 1392 - Pečať s legendou: Sigillum Ubs Majoris Bobrocz 1392. 
• 1482 - Výsadná listina obnovená kráľom Matejom. V nej Rudolf II. uvádza Bobrovec ako naše mesto. 
• 1527 - Letopočet odliaty na starom zvone z veže kostola sv. Juraja. To zachránilo zvon pred roztavením v I. svetovej vojne. 
• 1718 - Bol založený tesársky (cermonánsky) cech. 
• 1740 - Založenie murárskeho cechu. 
• 1767 - Založenie muzikantského cechu -jediného na Slovensku. 
• 1778 - Dokončená stavba nového chrámu Sv. Juraja. 
• 1830 - Prvá Škola s nepovinnou školskou dochádzkou. 
• 1840 - Založenie spolku striezlivosti - prvý na Slovensku, založil ho farár Peter Árvay. 
• 1849 - Zmeny v držbe pôdy - vznik urbáru. 
• 1851 - V obci zúrila cholera. 
• 1853 - V obci pôsobil maliar a sochár Jozef Božetech Klemens. 
• 1861 - Pečať s legendou: Szabadalmas város - výsadné mesto. 
• 1875 - Založenie mestskej sporiteľne. 
• 1882 - Bol založený hasičský zbor. 
• 1888 - Založenie dychovej hudby. 
• 1895 - Zahraté prvé svetské divadlo - Šenk pálenčený. 
• 1895 - Založenie Potravného družstva. 
• 1896 - Postavenie tehelne. 
• 1899 - Vypukol veľký požiar. 
• 1919 - Založená obecná knižnica. 
• 1920 - Založený spolok Občianska beseda. 
• 1921 - Založený Kultúmo-vzdelávací spolok Orol. 
• 1930 - Elektrifikácia obce. 
• 1933 - Založená telovýchovná jednota. 
• 1945 - Oslobodenie obce (4.4.1945). 
• 1952 - Postavená budova MNV - obecný úrad. 
• 1963 - Dokončená stavba novej základnej školy. 
• 1971 - Otvorenie turistickej chaty v Červenci 
• 1974 - Vybudovanie športového areálu ŠK (1967 - 1974). 
• 1979 - Vybudovanie telocvične. 
• 1986 - Postavený dom smútku. 
• 1995 - Prístavba kultúrneho domu. 
• 1999 - Rekonštrukcia kostola sv. Juraja. 
• 2006 - Rekonštrukcia a prístavba kultúrneho domu 
• 2009 - Rekonštrukcia kostolných zvonov a organa
• 2018 - Maľba kostola sv.Juraja (bez fresiek)
• 2020 - Nové presbytérium v kostole sv.Juraja  (obetný stôl, kazateľnica…)