Navigácia
Obsah
História obce
Bobrovec patrí medzi najstaršie obce Liptova. Písomné doklady o obci sa zachovali len z 13. storočia. V dobe Veľkej Moravy vznikali obce, ktoré údajne dostávali pomenovanie podľa zvierat a stromov. Dôkazom sú aj archeologické vykopávky na Hav ránku. Tak aj Bobrovec dostal pomenovanie podľa bobra, ktorý hojne žil v Jaloveckom potoku.
Bobrovec leží v Liptovskej kotline medzi Západnými a Nízkymi Tatrami v nadmorskej výške 640 m n. m. Údolie, v ktorom sa rozprestiera, vzniklo činnosťou Jaloveckého potoka. V minulosti jeho mohutnejší tok využívali mlyny a rybári.
Z chotára obce panovníci vyčleňovali určité územia na založenie susedných obcí výsadnými listinami. Stavby spolu s kostolom boli výlučne drevené, preto ich ľahko nivočili požiare.
Napriek tomu, že najstaršia písomná zmienka o obci sa zachovala až v listine Ondreja II. z roku 1231, predpokladá sa skoršie osídlenie tejto lokality. Trhové právo získal už v roku 1310 a najstaršia pečať s legendou Sigillum Ubs Majoris Bobrocz 1392 pochádza už z roku 1392. Mestské artikuly, vychádzajúce z Magdeburského práva poukazujú na významné postavenie Bobrovca, ktorý mal viaceré znaky mesta, ako pečať, pranier a cechy. Mestský štatút uvádza aj listina kráľa Mateja z roku 1482. Typickým zamestnaním obyvateľstva v stredoveku bolo remeselníctvo, obchod a povozníctvo.
Na prelome 15. a 16. storočia sa staval kamenný kostol v gotickom slohu. Súdi sa to podľa letopočtu 1527 na kostolnom zvone. Pôvodný kostol bol zasvätený Sv. krížu, ktorý sa symbolicky vyníma nad oltárom. O stavbe dnešného kostola sa nezachovalo veľa podrobností. Prestavby sa ujal mikulášsky murár Jakub Drahný. V 17. storočí sa Bobrovec na istý čas stal sídlom Liptovskej župy. A práve vtedy sa prestaval aj pôvodný gotický kostol na barokový. Nový chrám Sv. Juraja bol a je dodnes dominantnou stavbou obce.
Najstaršou svetskou stavbou bola prvá škola s učiteľsko kantorským bytom a fara. K najstarším budovám patrí aj vtedajšia mestská sporiteľňa.
Bobrovec už v minulosti značne poznačila nielen reformácia v roku 1563, ale aj rekatolizácia, ktorá vytrhla obec z vyše 100-ročnej rozdvojenosti na protestantov a katolíkov. V roku 1851 obec kruto zasiahol mor i cholera, ktorej podľahlo 158 obyvateľov. Vtedajší správca farnosti Peter Árvay zriadil v kostole lazaret. Bobrovec skúšal aj rozsiahly požiar v roku 1899, ktorý zničil temer pol obce.
Bobrovec vlastní aj viaceré pamiatky cechových majstrov. Tesársky zanechal stĺp Sv. Jozefa, muzikantský kaplnku Sv. Kríža s harfou.
Murársky cech daroval kostolu pozlátené svietniky. Odchovanci tohto cechu chodili za prácou až do Budapešti. Tam si utvárali vlastné kultúrne spolky. Touto činnosťou sa prezen¬tovali aj doma v rodnej obci. Hrávali divadlá a vzdelávali sa.
Dôležité letopočty:
1231 - Prvá písomná zmienka o Bobrovci. Je to výsadná listina kráľa Ondreja II.,
v ktorej udeľuje šesť popluží zeme vykrojenej z bobroveckého chotára.
1288 - Kráľ Ladislav IV. župana Bogomíra potvrdil za bobroveckého Šľachtica.
1310 - Bobrovec nadobudol právo trhov.
1392 - Pečať s legendou: Sigillum Ubs Majoris Bobrocz 1392.
1482 - Výsadná listina obnovená kráľom Matejom. V nej Rudolf II. uvádza
Bobrovec ako naše mesto.
1527 - Letopočet odliaty na starom zvone z veže kostola sv. Juraja. To zachránilo
zvon pred roztavením v I. svetovej vojne.
1718 - Bol založený tesársky (cermonánsky) cech.
1740 - Založenie murárskeho cechu.
1767 - Založenie muzikantského cechu -jediného na Slovensku.
1778 - Dokončená stavba nového chrámu Sv. Juraja.
1830 - Prvá Škola s nepovinnou školskou dochádzkou.
1840 - Založenie spolku striezlivosti - prvý na Slovensku, založil ho farár Peter Árvay.
1849 - Zmeny v držbe pôdy - vznik urbáru.
1851 - V obci zúrila cholera.
1853 - V obci pôsobil maliar a sochár Jozef Božetech Klemens.
1861 - Pečať s legendou: Szabadalmas város - výsadné mesto.
1875 - Založenie mestskej sporiteľne.
1882 - Bol založený hasičský zbor.
1888 - Založenie dychovej hudby.
1895 - Zahraté prvé svetské divadlo - Šenk pálenčený.
1895 - Založenie Potravného družstva.
1896 - Postavenie tehelne.
1899 - Vypukol veľký požiar.
1919 - Založená obecná knižnica.
1920 - Založený spolok Občianska beseda.
1921 - Založený Kultúmo-vzdelávací spolok Orol.
1930 - Elektrifikácia obce.
1933 - Založená telovýchovná jednota.
1945 - Oslobodenie obce (4.4.1945).
1952 - Postavená budova MNV - obecný úrad.
1963 - Dokončená stavba novej základnej školy.
1971 - Otvorenie turistickej chaty v Červenci
1974 - Vybudovanie športového areálu ŠK (1967 - 1974).
1979 - Vybudovanie telocvične.
1986 - Postavený dom smútku.
1995 - Prístavba kultúrneho domu.
1999 - Rekonštrukcia kostola sv. Juraja.
2006 - Rekonštrukcia a prístavba kultúrneho domu
2009 - Rekonštrukcia kostolných zvonov a organa
2018 - Maľba kostola sv.Juraja (bez fresiek)
2020 - Nové presbytérium v kostole sv.Juraja (obetný stôl, kazateľnica…)