Navigácia

Obsah

Základné informácie

Bobrovec

49° 07´ 04´´ N 
19° 36´ 40´´ E
 


zakladne-informacieObec leží v strednej časti Liptovskej kotliny v doline Jaloveckého potoka s rozlohou 3113 ha. Južnou hranicou katastrálneho územia sa dotýka mesta Liptovský Mikuláš – časť Liptovská Ondrašová . Centrum Bobrovca je vzdialený od centra Liptovského Mikuláša cca 7 km. 
Severná časť katastra je súčasťou Tatranského národného parku a jeho ochranného pásme. Západnú hranicu tvoria katastre sídiel Pavlova Ves a Bobrovček a východnú hranicu katastre sídiel Trstené a Jalovec. Nadmorská výška v strede obce je 634 m n. m. a v chotári 585–2047 m n. m. Južnú odlesnenú pahorkatinnú časť chotára tvorí flyš so zvyškami staroštvtohorných štrkov (Kopanice, Háj), severnú na pravom svahu zalesnenej Jaloveckej doliny v Západných Tatrách ruly a granodiorit, horný úsek doliny nesie stopy štvrtohorného zaľadnenia. Prevládajú hnedé lesné a illimerizované pôdy. Ihličnatý les (smrek, smrekovec) je do výšky asi 1500 m, vyššie kosodrevina a vysokohorské lúky.

Erb 

Pri výtvarnom spracovaní erbu obce Bobrovec sa vychádzalo z dochovaných podkladov - odtlačkov pečatí a pečiatky. Popri kruhopise, na všetkých je jednoznačne viditeľná postava svätého Juraja na koni s kopiou, v jednom prípade je na odtlačku postava stojaca.

Svätý Juraj bol legendárny bojovník a mučeník. Podľa legendy sa narodil v Kappadócii, v dnešnom strednom Turecku a umrel koncom tretieho storočia v palestínskej Lýdii. Svätý Juraj bol spočiatku uctievaný v oblasti východného rítu, najmä v oblasti helénskeho vplyvu. V západnej cirkvi sa ako svätec stal populárnym až v trinástom storočí. Jeho obľúbenosť nadobudla takých rozmerov, že bol nielen patrónom Ruska, ale roku 1222 sa stal aj patrónom Anglicka.


erb_obce_bobrovec2Svätý Juraj sa zvykne zobrazovať s drakom. Pre prvých kresťanov drak symbolizoval zlo pohanstva a obrátenie krajiny, zeme na kresťanstvo sa symbolicky začalo znázorňovať ako víťazstvo nad drakom, ako jeho prebodnutie kopijou. Svätý Juraj bojujúci s drakom teda pôvodne oznamoval obrátenie Kappadócie na kresťanstvo. Kappadócia sa zvykne zobrazovať ako postava mladého dievčaťa. Až v neskorších podaniach legendy svätý Juraj zachráni kráľovskú dcéru, ktorá sa mala stať drakovou obeťou. Boj sa odohráva na brehu mora, pred mestskými hradbami a pred očami zdesených obyvateľov.

 

Svätý Juraj býva oblečený ako rímsky legionár, neskôr ako rytier v stredovekom brnení. Je na bielom koni - biela symbolizuje čistotu - nad hlavou máva mečom, zlomená kopija leží na zemi, jej časť niekedy trčí z hrdla či tlamy obludy. Princezná sa modlí, alebo sa od strachu pustila na útek.

 

Drak býva okrídlený, často šupinatý, jazyk máva rozoklaný, chvost je špicatý a zatočený. Iná varianta legendy hovorí, že svätý Juraj hodil na draka princeznin pás, drak skrotol a nechal sa odviesť do mesta. Tam, pred očami orientálne oblečených dvoranov a obyvateľov mesta svätý Juraj draka zabije a nakoniec pokrstí celú kráľovskú rodinu. Zriedkavejšie, najmä však v súvislosti s devocionálnyrn zobrazovaním, je svätý Juraj bez koňa a stojí na drakovi, čo značí víťazstvo viery. V ruke má tasený meč, alebo kopiju, teda atribúty, ktoré ho odlišujú od iných svätcov zobrazovaných v brnení.

Výjavy s mučeníckou smrťou svätého Juraja sa výnimočne nachádzajú v jemu zasvätených kostoloch - vypil otrávené víno, bol mučený na kolese, ponorili ho do kotla s roztaveným olovom, a nakoniec bol sťatý 

Obecný erb je základným symbolom obce Bobrovec. Od neho sa odvodzujú ďalšie symboly. Popri erbe to sú pečať obce a obecná vlajka.

Vlajka

Vlajka obce BobrovecVlajka obce Bobrovec má sedem rovnako širokých pozdĺžnych pruhov, vo farebnosti biela, žltá, zelená, modrá, zele­ná, žltá, biela. Vlajka má pomer strán 2 : 3, ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky. Zástava má rovnakú kompozíciu ako vlajka, pomer strán však nemusí byť vždy 2 : 3, a môže byť dlhšia. Na rozdiel od vlajky je zástava vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom, spolu s ktorým sa vyťahuje na stožiar.

 

 

 

 

Koruhva

Standarda BobrovecKoruhva obce Bobrovec je v podstate zvislou zástavou, ktorá je pripojená ku kratšiemu rahnu a vztyčuje sa na stožiar. Kombinovaná, či veľká koruhva (niekedy i štandarda obce), je spojením znakovej zástavy s koruhvou. Znaková zástava je v hornej časti kombinovanej koruhvy. Krátka zástava predstavuje obdĺžnik, dlhšou stranou pripojený k žrdi. Používa sa v prípade hromadnej vlajkovej výzdoby obce. Znaková zástava obce je vlajka (zástava), pri ktorej je na textil premietnutý obsah erbu. Znaková zástava má tvar obdĺžnika, pričom pomer výšky a šírky znakovej zástavy je totožný s pomerom výšky a šírky erbu. Štandarda starostu obce Bobrovec sa podobá znakovej zástave, má však lemovanie v obecných farbách Na rozdiel od znakovej zástavy, ktorú možno vyhotoviť v ľubovoľnom množstve, štandarda starostu môže byť len jedna.

 

 

 

 

 

 

 

 

Pečať

Pecat obce BobrovecPečať obce Bobrovec je okrúhla, uprostred s obecnými symbolmi a s krupisom OBEC BOBROVEC.

 

 

Bobrovec - Súčasnosť obce

 

Demografia

Počet obyvateľov k 31.12.2017 - 1898

(z toho muži – 938,  ženy – 993 )

Priemerný vek  40,74

stav obyvatelstva

Meteorológia

- Priemerný ročný úhrn zrážok v rokoch 1990 – 2006 bol 750 mm 
- Priemer zrážok na deň 2,05 mm 
- Priemerná vlhkosť vzduchu je 75 % 
- Priemerná ročná teplota 6.5 stupna Celzia

 
Infraštruktúra

Občianska a technická vybavenosť:

- Predajňa potravinárskeho tovaru 
- Predajňa nepotravinárskeho tovaru 
- Samostatné ambulancie praktického lekára pre dospelých 
- Hotel (motel, botel) 
- Penzión *** až * 
- Turistická ubytovňa **, * 
- Pošta 
- Knižnica + internet
- Telocvičňa 
- Futbalové ihrisko 
- Verejný vodovod 
- Verejná kanalizácia 
- Kanalizačná sieť pripojená na ČOV 
- Základná škola 
- Materská škola

 

Bobrovec - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Kostol rímsko-katolícky pôvodne gotický zo 14. storočia, renesančná úprava z rokov 1550-1560; výmaľba klenby a 2 obrazy od J B. Klemensa (1852-1854)


Tradície 

Potočná radová zástavba, Koncom 19. storočia bolo rozšírené paličkovanie čipiek pre široké okolie, tkanie handričkových pokrovcov. V tradičnom hudobnom folklóre sú známe tance: slovenská beseda, čardáš, strašiak, kulhavá, odzemok, polky, pri skladaní party, radovec, štvorylka, vankúšovec, verbunk, židovka. Obľúbená bola cimbálová hudba.

Významné osobnosti  - rodisko

Maximilián Jalovecký (1817-1889) - včelár, prírodovedec 
Jozef Kello (1889-1951) - herec 
Ambro Pietor (1843-1906) - publicista, politik 
Martin Moncovicenus (1593-1624) - humanistický spisovateľ