Navigácia

Obsah

Základné informácie

Bobrovec

49° 07´ 04´´ N 
19° 36´ 40´´ E
 


zakladne-informacieObec leží v strednej časti Liptovskej kotliny v doline Jaloveckého potoka s rozlohou 3113 ha. Južnou hranicou katastrálneho územia sa dotýka mesta Liptovský Mikuláš – časť Liptovská Ondrašová . Centrum Bobrovca je vzdialený od centra Liptovského Mikuláša cca 7 km. 
Severná časť katastra je súčasťou Tatranského národného parku a jeho ochranného pásme. Západnú hranicu tvoria katastre sídiel Pavlova Ves a Bobrovček a východnú hranicu katastre sídiel Trstené a Jalovec. Nadmorská výška v strede obce je 634 m n. m. a v chotári 585–2047 m n. m. Južnú odlesnenú pahorkatinnú časť chotára tvorí flyš so zvyškami staroštvtohorných štrkov (Kopanice, Háj), severnú na pravom svahu zalesnenej Jaloveckej doliny v Západných Tatrách ruly a granodiorit, horný úsek doliny nesie stopy štvrtohorného zaľadnenia. Prevládajú hnedé lesné a illimerizované pôdy. Ihličnatý les (smrek, smrekovec) je do výšky asi 1500 m, vyššie kosodrevina a vysokohorské lúky.

Erb 

Pri výtvarnom spracovaní erbu obce Bobrovec sa vychádzalo z dochovaných podkladov - odtlačkov pečatí a pečiatky. Popri kruhopise, na všetkých je jednoznačne viditeľná postava svätého Juraja na koni s kopiou, v jednom prípade je na odtlačku postava stojaca.

Svätý Juraj bol legendárny bojovník a mučeník. Podľa legendy sa narodil v Kappadócii, v dnešnom strednom Turecku a umrel koncom tretieho storočia v palestínskej Lýdii. Svätý Juraj bol spočiatku uctievaný v oblasti východného rítu, najmä v oblasti helénskeho vplyvu. V západnej cirkvi sa ako svätec stal populárnym až v trinástom storočí. Jeho obľúbenosť nadobudla takých rozmerov, že bol nielen patrónom Ruska, ale roku 1222 sa stal aj patrónom Anglicka.


erb_obce_bobrovec2Svätý Juraj sa zvykne zobrazovať s drakom. Pre prvých kresťanov drak symbolizoval zlo pohanstva a obrátenie krajiny, zeme na kresťanstvo sa symbolicky začalo znázorňovať ako víťazstvo nad drakom, ako jeho prebodnutie kopijou. Svätý Juraj bojujúci s drakom teda pôvodne oznamoval obrátenie Kappadócie na kresťanstvo. Kappadócia sa zvykne zobrazovať ako postava mladého dievčaťa. Až v neskorších podaniach legendy svätý Juraj zachráni kráľovskú dcéru, ktorá sa mala stať drakovou obeťou. Boj sa odohráva na brehu mora, pred mestskými hradbami a pred očami zdesených obyvateľov.

 

Svätý Juraj býva oblečený ako rímsky legionár, neskôr ako rytier v stredovekom brnení. Je na bielom koni - biela symbolizuje čistotu - nad hlavou máva mečom, zlomená kopija leží na zemi, jej časť niekedy trčí z hrdla či tlamy obludy. Princezná sa modlí, alebo sa od strachu pustila na útek.

 

Drak býva okrídlený, často šupinatý, jazyk máva rozoklaný, chvost je špicatý a zatočený. Iná varianta legendy hovorí, že svätý Juraj hodil na draka princeznin pás, drak skrotol a nechal sa odviesť do mesta. Tam, pred očami orientálne oblečených dvoranov a obyvateľov mesta svätý Juraj draka zabije a nakoniec pokrstí celú kráľovskú rodinu. Zriedkavejšie, najmä však v súvislosti s devocionálnyrn zobrazovaním, je svätý Juraj bez koňa a stojí na drakovi, čo značí víťazstvo viery. V ruke má tasený meč, alebo kopiju, teda atribúty, ktoré ho odlišujú od iných svätcov zobrazovaných v brnení. Výjavy s mučeníckou smrťou svätého Juraja sa výnimočne nachádzajú v jemu zasvätených kostoloch - vypil otrávené víno, bol mučený na kolese, ponorili ho do kotla s roztaveným olovom, a nakoniec bol sťatý 

Obecný erb je základným symbolom obce Bobrovec. Od neho sa odvodzujú ďalšie symboly. Popri erbe to sú pečať obce a obecná vlajka.

Vlajka

Vlajka obce BobrovecVlajka obce Bobrovec má sedem rovnako širokých pozdĺžnych pruhov, vo farebnosti biela, žltá, zelená, modrá, zele­ná, žltá, biela. Vlajka má pomer strán 2 : 3, ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu vlajky. Zástava má rovnakú kompozíciu ako vlajka, pomer strán však nemusí byť vždy 2 : 3, a môže byť dlhšia. Na rozdiel od vlajky je zástava vždy pevne spojená so žrďou, stožiarom, alebo kratším priečnym rahnom, spolu s ktorým sa vyťahuje na stožiar.

 

 

 

 

Koruhva

Standarda BobrovecKoruhva obce Bobrovec je v podstate zvislou zástavou, ktorá je pripojená ku kratšiemu rahnu a vztyčuje sa na stožiar. Kombinovaná, či veľká koruhva (niekedy i štandarda obce), je spojením znakovej zástavy s koruhvou. Znaková zástava je v hornej časti kombinovanej koruhvy. Krátka zástava predstavuje obdĺžnik, dlhšou stranou pripojený k žrdi. Používa sa v prípade hromadnej vlajkovej výzdoby obce. Znaková zástava obce je vlajka (zástava), pri ktorej je na textil premietnutý obsah erbu. Znaková zástava má tvar obdĺžnika, pričom pomer výšky a šírky znakovej zástavy je totožný s pomerom výšky a šírky erbu. Štandarda starostu obce Bobrovec sa podobá znakovej zástave, má však lemovanie v obecných farbách Na rozdiel od znakovej zástavy, ktorú možno vyhotoviť v ľubovoľnom množstve, štandarda starostu môže byť len jedna.

 

 

 

 

 

 

 

 

Pečať

Pecat obce BobrovecPečať obce Bobrovec je okrúhla, uprostred s obecnými symbolmi a s krupisom OBEC BOBROVEC.

 

 

Bobrovec - Súčasnosť obce

Infraštruktúra

Občianska a technická vybavenosť:

- Predajňa potravinárskeho tovaru 
- Predajňa nepotravinárskeho tovaru 
- Samostatné ambulancie praktického lekára pre dospelých 
- Hotel (motel, botel) 
- Penzión *** až * 
- Turistická ubytovňa **, * 
- Pošta 
- Knižnica + internet
- Telocvičňa 
- Futbalové ihrisko 
- Verejný vodovod 
- Verejná kanalizácia 
- Kanalizačná sieť pripojená na ČOV 
- Základná škola 
- Materská škola

 

DEMOGRAFIA

obyvateľstva k 31.12.2019     
stav obyvateľov k 1.1.2019 1961
prisťahovaných 49
narodených detí 18
odsťahovaných 29
úmrtie 17
stav obyvateľov k 31.12.2019 -

1982  (z toho ženy – 1025, muži – 957)
 

Meteorológia

- Priemerný ročný úhrn zrážok v rokoch 1990 – 2006 bol 750 mm 
- Priemer zrážok na deň 2,05 mm 
- Priemerná vlhkosť vzduchu je 75 % 
- Priemerná ročná teplota 6.5 stupna Celzia

 

 

 

 

 

 

 

 




 

obyvateľstvo celkoveobyvateľstvo

 

 

Bobrovec - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou zo začiatku 14. storočia. Renesančnou prestavbou prešiel v rokoch 1550-1560. Ďalšie úpravy nasledovali v baroku v rokoch 1777-1784 a v duchu klasicizmu v roku 1830. Nachádza sa tu barokový hlavný oltár z druhej polovice 18. storočia s obrazom sv. Juraja od J. B. Klemensa z roku 1854. Klemens je aj autorom celkovej výmaľby kostola. Kazateľnica v štýle luiséz pochádza z rovnakého obdobia ako oltár. Krstiteľnica je kamenná zo 16. storočia. Nachádza sa tu voľná socha Madony z druhej polovice 17. storočia.[6] Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Priečeliu dominuje štít s prelamovanou rímsou a párom ník. Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou. Nachádza sa tu zvon z roku 1527.

Sv. Jozef s dieťaťom, ľudová socha z roku 1805.[7] Nachádza sa v blízkosti kostola.

Cintorínsky kríž s modliacimi sa anjelmi, klasicistické súsošie od J. B. Klemensa z roku 1851.[8] Uprostred súsošia umiestneného v areáli cintorína sa nachádza korpus na kríži lemovaný dvoma sochami modliacich sa anjelov.

Dedinská zvonica, ľudová drevená stavba na pôdoryse štvorca so stanovou strechou.


Tradície 

Koncom 19. storočia bolo rozšírené paličkovanie čipiek pre široké okolie, tkanie handričkových pokrovcov. V tradičnom hudobnom folklóre sú známe tance: slovenská beseda, čardáš, strašiak, kulhavá, odzemok, polky, pri skladaní party, radovec, štvorylka, vankúšovec, verbunk, židovka. Obľúbená bola cimbálová hudba.

Významné osobnosti  - rodisko

Maximilián Jalovecký (1817-1889) - včelár, prírodovedec 
Jozef Kello (1889-1951) - herec 
Ambro Pietor (1843-1906) - publicista, politik 
Martin Moncovicenus (1593-1624) - humanistický spisovateľ