O obci

Bobrovec patrí medzi najstaršie obce Liptova. Písomné doklady o obci sa zachovali len z 13. storočia. V dobe Veľkej Moravy vznikali obce, ktoré údajne dostávali pomenovanie podľa zvierat a stromov. Dôkazom sú aj archeologické vykopávky na Hav ránku. Tak aj Bobrovec dostal pomenovanie podľa bobra, ktorý hojne žil v Jaloveckom potoku.

Bobrovec leží v Liptovskej kotline medzi Západnými a Nízkymi Tatrami v nadmorskej výške 640 m n. m. Údolie, v ktorom sa rozprestiera, vzniklo činnosťou Jaloveckého potoka. V minulosti jeho mohutnejší tok využívali mlyny a rybári. 

Z chotára obce panovníci vyčleňovali určité územia na založenie susedných obcí výsadnými listinami. Stavby spolu s kostolom boli výlučne drevené, preto ich ľahko nivočili požiare.

Napriek tomu, že najstaršia písomná zmienka o obci sa zachovala až v listine Ondreja II. z roku 1231, predpokladá sa skoršie osídlenie tejto lokality. Trhové právo získal už v roku 1310 a najstaršia pečať s legendou Sigillum Ubs Majoris Bobrocz 1392 pochádza už z roku 1392. Mestské artikuly, vychádzajúce z Magdeburského práva poukazujú na významné postavenie Bobrovca, ktorý mal viaceré znaky mesta, ako pečať, pranier a cechy. Mestský štatút uvádza aj listina kráľa Mateja z roku 1482. Typickým zamestnaním obyvateľstva v stredoveku bolo remeselníctvo, obchod a povozníctvo.

Na prelome 15. a 16. storočia sa staval kamenný kostol v gotickom slohu. Súdi sa to podľa letopočtu 1527 na kostolnom zvone. Pôvodný kostol bol zasvätený Sv. krížu, ktorý sa symbolicky vyníma nad oltárom. O stavbe dnešného kostola sa nezachovalo veľa podrobností. Prestavby sa ujal mikulášsky murár Jakub Drahný. V 17. storočí sa Bobrovec na istý čas stal sídlom Liptovskej župy. A práve vtedy sa prestaval aj pôvodný gotický kostol na barokový. Nový chrám Sv. Juraja bol a je dodnes dominantnou stavbou obce. 

Najstaršou svetskou stavbou bola prvá škola s učiteľsko kantorským bytom a fara. K najstarším budovám patrí aj vtedajšia mestská sporiteľňa.

Bobrovec už v minulosti značne poznačila nielen reformácia v roku 1563, ale aj rekatolizácia, ktorá vytrhla obec z vyše 100-ročnej rozdvojenosti na protestantov a katolíkov. V roku 1851 obec kruto zasiahol mor i cholera, ktorej podľahlo 158 obyvateľov. Vtedajší správca farnosti Peter Árvay zriadil v kostole lazaret. Bobrovec skúšal aj rozsiahly požiar v roku 1899, ktorý zničil temer pol obce.

Bobrovec vlastní aj viaceré pamiatky cechových majstrov. Tesársky zanechal stĺp Sv. Jozefa, muzikantský kaplnku Sv. Kríža s harfou.

Murársky cech daroval kostolu pozlátené svietniky. Odchovanci tohto cechu chodili za prácou až do Budapešti. Tam si utvárali vlastné kultúrne spolky. Touto činnosťou sa prezen¬tovali aj doma v rodnej obci. Hrávali divadlá a vzdelávali sa.