História lyžovania v Bobrovci

Prvé po domácky vyrobené lyže , boli z Jasenového dreva. Viazanie bolo z remienkov na pracku, neskoršie na spinku, až potom na pružinku. S takouto výstrojou sa dali podnikať veľmi dobre lyžiarske výlety a lyžovalo sa väčšinou po jednej lyžiarskej stope. Využíval sa hlavne členitý terén s možnosťou samopristátia do protisvahu. Starší skúsenejší lyžiari dokázali zastať aj v rýchlosti s použitím techniky telemarku. Veľmi obľúbené boli výlety cez Bobrovecký háj až do Bobrovčeka. Táto trať bola veľmi členitá a pri spúštaní vytvárala veľa dobrodružstiev.

Keď sa objavili lyže s hranami a remienkové viazanie vystriedal Kandahár, v lyžiarskej technike nastal obrad. Začalo sa lyžovať na utlačenej ploche, a to s preorientovaním sa z telemarku na kristiánku, neskôr oblúkové švihy. Tu sa využíval skôr strmší svah, na ktorom sa trénovali oblúky a švihy.  Keď sa lyžiari vracali späť, tak to bol dominantný zjazd z poza hája uličkou cez horu, aby čo najďalej zašli na lyžiach domov. Najstrmším svahom v okolí Bobrovca, bol svah pod Farským hájom, kde väčšinou lyžovali zdatnejší lyžiari. Ďalej sa lyžovalo v Dolinkách, medzi stromkami / od Borovíc až ku Kolesu/ v Kobylej jame, pod Vyšným hájom a nad Bobrovčekom. Ani na jednom zo spomenutých miest, nemohol chýbať malý zo snehu vyrobený skok, na ktorom sa skákalo „kto ďalej“. Avšak na tomto skoku sa najviac lámali lyže. V nedelu, keď bolo pekné počasie lyžovalo v okolí hája vyše 100 lyžiarov. Prvé preteky, na ktorých sa vyberalo aj vstupné, boli skoky z mostíka pod Farským hájom za účasti pretekárov zo Závažnej Poruby, Bobrovca a Trsteného. Najdlhší soko mal dĺžku 20 m.

S príchodom Miroslava Kornalského na školu do Bobrovca zaznamenávame aj prvé preteky v lyžovaní s väčšou účasťou. V sobotu sa konali bežecké preteky a v nedeľu zjazd a slalom pod Vyšným hájom pre všetky kategórie /žiaci, dorast, dospelí/. Zúčastnili sa pretekári z Jalovca, Bobrovca, Ondrašovej, Pavlovej Vsi a Bobrovčeka.  Tieto preteky sa poriadali od roku 1962 až do roku 1967, kedy pre nedostatok sneho boli prerušené.

Okrem terénov v blízkosti Bobrovca, kde sneh vydržal najviac do konca februára, lyžiari hlavne tí zdatnejší chodili na jarnú lyžovačku lyžovať na Babky a do Červenca. Postavenie chaty v Červenci dal impulz na pokračovanie pretekov z Bobroveckého hája na Červenec.